Som milovaná niekym, nenávidená mnohými ale chcená                                                  mnohými....

Březen 2010

Priateľstvo ( úvaha ) !

3. března 2010 v 21:47 | Kristína Kupecová
Priateľstvo !
Každý deň stretávam ľudí, ale len s niektorými sa dá zoznámiť. A niekedy prichádzajú ľudia, ktorý zanechali v našom srdci ryhu lásky a krásnych spomienok. Na nich si vždy budeme pamätať.
Čo je to priateľstvo ?
Je to vzťah dvoch ľudí založený na dôvere, úprimnosti a tolerancii. Dôvera je základnou podmienkou skutočného priateľstva, pocit, že tomu druhému môžeme povedať čokoľvek a predsa nás bude mať rád. Len praví priateľ vie byť k tebe úprimný. Priateľstvo sa neráta podľa počtu darčekov, ale podľa času strávených spolu. Hovorí sa, že v núdzi spoznáš priateľa. Práve on je ten kto prichádza, keď všetci odchádzajú. Každý z nás má nejakého priateľa. Niektorý majú priateľov aj tisíc, ale či sú ozajstní, zistia podľa ich správania v iných situáciách. Skutoční priatelia si vždy majú čo dať, povedať. Ukážu nám krásu, hodnotu, našu schopnosť milovať, rásť, robiť krásne veci. Dajú nám novú nádej a vnútornú slobodu.
Okrem priateľov sa stretávame aj s kamarátmi. Sú to blízki ľudia, s ktorými trávime voľný čas a navzájom si pomáhame. Mnohí stratili dôveru pre falošné kamarátstvo založené na peniazoch, chamtivosti a podobne. Uverili rôznym klamstvám, nechali sa v tiahnuť do sveta chamtivosti a intríg. Ak sa vyskytne v nezhodách či konfliktoch, treba hľadať chyby nielen na druhých, ale pozrieť sa aj na seba. Priznať si chybu, ak sme zlyhali a vedieť sa ospravedlniť.
Priateľstvo je úžasná vec. Je dobré si hľadať nových priateľov, ale nezabúdať na starých. Život bez priateľov je nemožný. A keď stratíme priateľa je to akoby z nášho srdca odumrie nejaká častica. Najlepší liek na skončené priateľstvo je nové. Môj názor je : " Radšej byť s priateľmi v pekle, ako v nebi sám !!!

Beletrizovaný životopis

2. března 2010 v 16:18 | Kristína Kupecová
Beletrizovaný životopis !!!
To, čo sa stalo pred 16 rokmi nikto neočakával. V Rožňave 22.10.1993 večer prišiel na svet anjelik. Presne ten anjelik a bola som to ja Kristína. Narodila som sa mojím rodičom Eve a Róbertovi, ktorí boli z môjho narodenia veľmi šťastný.
Keď som trošku podrástla prišla som nato, že nemusím len ležať a plaziť sa po kolenách, ale môžem aj vstať a začať chodiť. Pre rodičov to bol určite pekný zážitok keď ich prvá dcéra začala robiť prvé kroky. Rodičia a starí rodičia si ani nestihli všímať ako rýchlo rastiem. Roky ubiehali rýchlo a ja som nastúpila do škôlky, kde som si našla kamarátov. Už som nemusela otravovať mamku, starkú, alebo sesternicu, aby sa som ňou hrali, pretože som sa hrala s deťmi v mojom veku.
Po čase som nastúpila do prvého ročníka základnej školy v Plešivci. V ten pekný, slnečný deň som si sadla k jednému dievčatku menom Denisa. Najprv sme sa ani nerozprávali spolu. Ale po nejakých dňoch sa to zmenilo, skamarátili sme sa a nielen my dve ale cela trieda.
S Denisou sme sa tak skamarátili, že celých deväť rokov sme spolu sedeli v jednej lavici. Spolu sme sa smiali, zabávali, učili, bláznili, boli sme milé a zároveň kruté.
Keď som mala šesť a sedem rokov boli sme s rodičmi pri mori v Grécku, v Chorvátsku. Skade máme veľmi pekné fotky, zážitky a spomienky. Pri mori som sa naučila plávať.
Na základnej škole som vyhrala rôzne diplomy. Bola som na okresnom kolo v prehliadke prednesu poézie a prózy kde som získala tretie miesto. Zúčastnili sme sa v okresnom kolo vo vybíjanej kde sme získali prvé miesto a postup na kraj. Mojím obľúbeným športom je plávanie o čom svedčí aj diplom zo základnej školy kde som získala prvé miesto. Bola som účastníkom na vlastivednej súťaže, kde súťažili dve školy a to základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským v Plešivci.
Keď som mala osem rokov čudovala som sa prečo má moja mamka taká veľké bruško. Keď mi oznámili že budem mať sestričku veľmi som sa potešila. Rodičia nechali aby som jej ja vybrala meno. Dala som jej meno Janka. Bola taká malička a nevinná.
S mojou triedou nám ubiehali roky spolu veľmi rýchlo, až sme si neuvedomili, že prichádza koniec deviateho ročníka.
Začal sa nám náš spoločný prvý ples. Kde sme sa zabávali spolu posledný krát. Pomaličky ale isto sa blížil aj náš spoločný posledný deň v škole. V tento krásny deň padali slzy, posledné spomienky, čo sme prežili spolu a posledné objatia. Pretože každého z nás prijali na stredné školy rozdelili sme sa a už ledva sa s niekým stretneme.
Mňa prijali na Obchodnú akadémiu do Rožňavy kde študujem Manažment regionálneho cestovného ruchu. Keby sa tu nevyučovala matematiky bola som spokojnejšia. Známe je o mne, že moje obľúbené predmety sú nemecký jazyk, telesná výchova, anglický jazyk
Šesť rokov sa učím nemecký jazyk. Dokážem sa perfektne dohovoriť. Ovládam aj maďarský jazyk a anglický jazyk. Chcela by som sa začať učiť španielsky, ale tu nie je taká príležitosť.
Mojou veľkou záľubou sú kamaráti, s ktorými chodím vonku, s ktorými sa smejeme a bláznime, ďalej sú to počítače, počúvanie hudby. Ďalšími záľubami sú učenie nemeckého jazyka, spoznávanie nových miest a korčuľovanie.
V budúcnosti chcem úspešne ukončiť strednú školu a ísť na vysokú školu. Ak by ma náhodou neprijali chcela by som ísť rovno pracovať, ale nie tú na Slovensku. Chcela by som ísť vonku do zahraničia.

Kristína Kupecová 14.02.2010